Základné informácie

Obec sa nachádza v severnej časti okresu Nitra. Dedinou prechádza cesta spájajúca Nitru a Piešťany. Leží na oboch brehoch riečky Radošinka, v jej strednej časti, v západnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny. Na severozápade nad Radošinou sa črtajú obrysy Považského Inovca, juhovýchodne je na dohľad pohorie Tríbeč so Zoborom. Pôda je úrodná a darí sa tu všetkým poľnohospodárskym plodinám. Rozšírený chov včiel a výroba kvalitného medu.

Štatistiky

  • Rozloha 590 ha
  • Nadmorská výška 159 m.n.m
  • Počet obyvateľov 269
  • Počet žien 143
  • Počet mužov 126
  • Evanjelici 165
  • Katolíci 104


(Sčítanie obyvateľov, rok 2011)

Poloha

Geografia obce

Charakteristika obce a chotára, poloha, prostredie a klíma

Malým Zálužím preteká potok Radošinka. Dedinou prechádza cesta, ktorá ju spája s Nitrou cez Nové Sady, Čab, Zbehy a Lužianky a s Piešťanmi cez Biskupovú, Malé Ripňany, Veľké Ripňany, Behynce a Radošinu.

Najstaršia časť obce je medzi cestou a potokom. Ďalšie časti- Hlavná cesta, talag, Čapáš, Za humnami boli postupne budované v 50. a 60. rokoch. Poľnými cestami sa môžeme dostať cez Pastuchov do Hlohovca, alebo na druhej strane do Hruboňova a Šurianok v susednej doline. V minulosti obcou pretekali tri potoky- Kanál, Radošinka a Stoličný potok. Kanál bol vykopaný v roku 1907, odvádzal vodu z výdatného prameňa Lužbetka( za dedinou po pravej strane cesty smerom na Piešťany), ktorý zamokroval značnú časť nížiny popri železničnej trati. Radošinka sa v období topenia snehu rozlievala po lúkach a spôsobovala značné škody. Podobné problémy boli aj so Stoličným potokom, preto v rokoch 1963- 1964 Vodnohospodárske stavby pristúpili k regulácii celého toku Radošinky. Brehy koryta boli spevnené betónovými dlaždicami a poliate trávou. Potok v dedine bol premostený jediným železobetónovým mostom namiesto troch drevených.

Obec leží v západnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny. Základom chotára sú mladotreťohorné usadeniny. Pôda je úrodná, darí sa vśetkým poľnohospodárskym plodinám, ktoré sú charakteristické pre toto geografické prostredie.
Zaužívané sú nasledovné chotárne názvy:
Háje: Vypalenický, Vysoký, Drinova dolina
Lúky: Tabalky, Dolné lúky, Horné lúky, Pažite, Krátke lúky, Mlynské lúky, Lúčky- Gemajnerove, Ihlica, Stoček
Role: Baverove( Sulanské), Zajačí vŕšok, Gemejnerove, Ulacké líští, Velký kút, Talág ( Za humny), Vinohrady, Drinova dolina, Starky, Káčerová, Za luhom- nad Záluží, nad medzu- Pod medzu, Bodorky staré a nové, Brehy, Dolina, Trenčanský háj, Karačka, Podbrežie, Nad pískovnicu

Podnebie a počasie

Chotár obce je otvorený vetreom všetkých smerov. Prevládajúci smer vetra je severný až severozápadný. Na jar a v lete sa vyskytujú vysušujúce južné a juhovýchodné vetry. Dážď prichádza spravidla po južných( dolných) vetroch, ročný priemer predstavuje približne 594 mm. Podnebie je teplé s horúcimi letami. Nezriedkavé sú niekoľkotýždňové júnové a júlové suchá, ale pre leto sú charakteristické búrky. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo + 9° C. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejšie je v januári.

Poľnohospodárstvo

Územie, na ktorom leží obec Uljaček, bolo v minulosti zväčša pokryté lesmi, ktoré príchodom najstarších obyvateľov sa postupne výrubom zmenšovali. Menili sa na úrodnú pôdu, ktorá dodnes zásluhou správneho a intenzívneho obrábania a ošetrovania poľnohospodárskych plodín, poskytuje veľmi dobrú pôdu.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia asi 2/ 3 poľnohospodárskej pôdy patril veľkostatkárskym rodinám. Ostatná pôda bola obrábaná malými roľníkmi. Na pôde zemepánov pracovali zmluvní robotníci- bíreši, ktorí boli za svoju prácu platení naturáliami a dostali do prenájmu pôdu, ktorú nazvali kapustnice. Kapustnice sa nachádzali v časti chotára Pod brehom a Mlynské. Na veľkostatkárskych majetkoch pracovali aj miestni bezzemkovia a chudobnejší roľníci za dennú mzdu.Zemepáni chodili na tovarich.

Nové pracovné príležitosti pre nemajetné vrsty vznikli po výstavbe železnićnej trate hlavne pri zvoze dreva z Radošinských hôr a nakladaní cukrovej repy na susednej železnićnej stanici Kapince.

V rokoch po skonćení 1. svetovej vojny sú veľkostatkári nútení pôdu rozpredať. Nastáva obdobie parcelácie- majetky sa zmenšujú a menia svojich majiteľov. Niektoré uljacké rodiny sa odsťahovali do oblasti Žitného ostrovu, Kanady, USA, Argentíny...

Malí a strední roľníci získané pozemky obrábali konskými a kravskými poťahmi. Chudobnejší pracovali ako nádenníci na okolitých veľkostatkoch na Podlakši, v Kapinciach aj v Nových Sadoch a zbytkárskych majetkoch.
Pracovný čas za 1. Československej republiky bol oficiálne osemhodinový, ale poľnohospodárski robotníci- nádejnníci pracovali trinásť až štrnásť za dennú mzdu 6 až 8 korún muži a 3- 5 korún ženy.
Všetky poľné práce okrem prípravy pôdy- pretrhávanie repy, okopávanie, zber obilnín, krmovín, zemiakov, cukrovej a kŕmnej repy, kukurice a ostatných plodín- sa vykonávali ručne.Tradične sa pestovali aj poľné a jedlé strukoviny- fazuľa, hrach, šošovica, cícer, slovenec, neodmysliteľnou súčasťou potravín bol mak. Z priadnych rastlín sa pestovali konope, a zo získanej priadze domáci tkáči tkali plátno na odev, posteľnú bielizeň i bytový textil.

Úrodnosť pôdy poľnohospodári zlepšovali maštaľným hnojom aj použitím priemyselných hnojív.

Miestny učiteľ Ernest Šaško položil základy včelárstva a ovocinárstva, ktoré boli na svoju dobu na dobrej úrovni. Avšak krutá zima v roku 1928- 29 takmer úpne zničila jestvujúce ovocné sady a vinice.

Ešte v prvej tretine 20. storočia bol značne rozšírený chov oviec, ošípaných a kôz a postupne nadobudol stále väčší význam chov úžitkového dobytka. Mlieko, mliečne výrobky a mäso boli dôležitou zložkou dennej potravy.Od roku 1936 sa mlieko expedovalo vlakom do nitrianskej mliekárne. Väčšia časť mliečnej produkcie však bola odpredávaná na trhoch v Nitre a Hlohovci.Podobne to bolo i s hydinou( vykŕmené husi a kačice) a vajcami.

Na sklonku 1. ČSR po predchádzajúcich rokoch hospodárskej krízy a následnej konjunktúry sa poľnohospodárske produkty speňažovali veľmi ťažko a za nízke ceny
V období 2. svetovej vojny vykonávajú poľnohospodárske práce najmä ženy, starci a deti. Roľníkom, ktorým kone i povozy zobrali Nemci pomáhali tí, ktorým konské záprahy zostali doma. Pri zberových prácach počas mlatby obilia bol ku každej mláťačke úradne určený štátny výbor.Mlatobní komisári evidovali výmlet obilia a dbali na dodržiavanie plnenia predpísaných dodávok štátu- kontingentu. Vzniká priekupníctvo a šmelinárstvo s mäsom aj s obilím.Naši občania radšej za úradné ceny predávali tovar priekupníkom, ako by ho mali odovzať na štátny trh a podporiť zásobovanie nemeckej armády.
Po skončení 2. svetovej vojny bol opustený veľkostatok Bodorky úradne rozparcelovaný a daný do užívania bezzemkom- bývalým bírešom ako i účastníkom odboja, ktorí prejavili o pôdu záujem.

foto