História školy v Malom Záluží
Deti z Uljačku chodili do evanjelickej školy do Ašakerti ( Nových Sadoch), ktorá bola založená ešte v roku 1615. Na tejto škole ako jedinej v okrese sa vyučovalo po slovensky až do roku 1910. Po vyhrážke nitrianskeho podžupana, že škole zoberú akúkoľvek podporu, začalo sa vyučovať v maďarskom jazyku. Keďže bolo v Uljačku dosť školopovinných detí, vtedajší richtár Michal Koštial predložil ponosu na administratívny výbor, v ktorej poukázal na neudržateľný súčasný stav. Obecný výbor 30. júla 1897 uznal potrebu školy v obci. Za richtára Štefana Líšku, ( syna Michala) bola na jar v roku 1903 škola postavená. Pre finančné problémy sa v nej začalo vyučovať až 1. januára 1905.
Prvým učiteľom bol Ernest Šaško. Narodil sa v roku 1878 v Tordáši a učiteľský diplom získal v Kláštore pod Znievom. Malé Zálužie bolo jeho štvrtým pôsobiskom. Vyučoval tu nepretržite 34 rokov. V januári 1939 odišiel do dôchodku a v roku 1949 zomrel. V našej obci je i pochovaný.
Do ukončenia prvej svetovej vojny sa vyučovalo po maďarsky, iba náboženstvo po slovensky. Po roku 1918 bol nedostatok slovenských šlabikárov a kalendárov, ktoré si prinášali z domu, alebo z obrázkového šlabikára od Jána Bežu a z Malého katechizmu dr. Martina Luthera. Po skončení školského roku 1928/ 29 v dôsledku vyššieho počtu školopovinných detí správca školy žiadal rozšírenie miestej jednotriednej školy na dvojtriednu. Referát ministerstva školstva a národnej osvety žiadosti vyhovel a za učiteľa druhej triedy vymenoval Ruženu Mesíkovú. Od školského roku 1929/ 30 až do roku 1934 sa vyučovalo dvojsmenne. Aby sa tomu predišlo, v roku 1931 bol vypracovaný plan prestavby školy. Prestavba sa následkom hospodárskej krízy neuskutočnila. V školskom roku 1932/ 33 odchádza Ružena Mesíková do Hlohovca a na jej miesto prichádza Elena Líšková, tunajšia rodáčka.
Správca školy navrhol výstavbu kultúrneho domu, v ktorom by bola umiestnená druhá trieda. Návrh bol schválený a stavba začala 28. mája 1934. Občania kultúrny dom postavili väčšinou svojpomocne. Vyučovanie sa v novej triede začalo 3. novembra. Zároveň sa skončilo písanie gríflikom na tabuľku, bolo zavedené zjednodušené písmo a písanky.
Dňom 1. 1. 1939 odchádza dlhoročný správca Ernest Šaško do penzie. Jeho 34- ročné pôsobenie sa výrazne odrazilo aj na vzdelanostnej úrovni našej obce. Napriek veľkému počtu žiakov v triedach dosahovali s pani učiteľkou Líškovou- Trnkocyovou výborné výsledky, o čom svedčia slová pamätníka týchto čias profesora Jána Fusku: „ Obec z hľadiska vzdelania bola na prvom mieste v celej Radošinskej doline. Pamätám sa osobne, že v čase ich pôsobenia počet študentov v Uljačku, ktorí navštevovali školy v Nitre, prevýšil počet študentov z celej Radošinskej doliny.“
Prestávka, okolo roku 1940
Po E. Šaškovi prevzal správu školy nasťahovalo nemecké vojsko. Vyučovanie bolo prerušené až do 10. mája 1945. Vojaci veľmi poškodili zariadenie školy, inventár v kabinete i okolie školy. Rozhodnutím SNR sa škola stáva opäť štátnou. V školskom roku 1946/ 47 je zrušená druhá trieda, lebo žiaci 6. – 8. ročníka sú zaradení do novozriadenej meštianskej školy v Ašakerti.
V školskom roku 1948/ 49 bola pre vyšší počet žiakov znovu zriadená v Malom Záluží druhá trieda. Ľudová škola bola premenovaná na národnú a meštianska na strednú. Zaviedli nové učebné osnovy so socialistickou náplňou. V 4. a 5. ročníku sa vyučuje nový predmet- „ ruský jazyk“.
Na konci školského roku, 1933
Päťdesiate roky sú poznačené reformami v školstve. Zavedené je oslovenie súdruh učiteľ a pozdrav Práci česť! Na začiatku a na konci vyučovania je vynechaná modlitba a nahradená je Piesňou práce. Vyučovanie náboženskej výchovy je dobrovoľné. Rodičia prihlasujú svoje deti na náboženskú výchovu formou písomných prihlášok a náboženstvo môžu vyučovať len farári. Evanjelické náboženstvo vyučoval farár Andrej Kvas a rímsko- katolícke Alexej Piovarči. Školská dochádzka sa skracuje o jeden rok. Vytvárajú sa osemročné stredné školy. Piaty ročnik je pridelený do Nových Sadov. V septembri sa uskutočnila oprava budovy školy. Znižovali sa stropy v triede i v byte, vchod do pivnice bol pristavený zvonka, zavedený bol vodovod.
V školskom roku 1966/ 67 bola budova školy rekonštruovaná a pribudla nová dreváreň. V tomto školskom roku sa začalo vyučovanie v 11- dňovom cykle, každá druhá sobota bola voľná. O rok neskôr už bola voľná každá sobota.
V roku 1973 sa prevádza generálna opravy strechy. Pri tejto akcii sa smrteľne zranil obvodný montér Štefan Malák.
Škola v Malom Záluží, po ktorej v minulosti tak veľmi túžili a jej otvorenie stálo veľa námahy, bola v prevádzke od 1. 1. 1905 do 31. 8. 1978. V tomto školskom roku prešli všetky deti z Malého Zálužia do Základnej deväťročnej školy v Nových Sadoch. Vybavenie školy a rôzne pomôcky boli prevzaté do Nových Sadov. Z tunajšej školy odišlo veľa školopovinných detí, mnohé získali stredoškolské až vysokoškolské vzdelanie a niektorí zastávali aj vysoké štátne funkcie. Prvým obyvateľom našej obce s vysokoškolským vzdelaním je JUDr. Pavel Líška, ktorý zastával vysokú diplomatickú funkciu. Medzi známe osobnosti patrí Ing. Štefan Gašparík, vynikajúci športovec, ktorý neskôr pôsobil vo vysokých športových a spoločenských funkciách. Vysokú vedeckú a pedagogickú hodnosť získal aj univerzitný profesor Ing. Ján Fuska, DrSc.